Hľadáte istotu?

Autor: Mária Lichvárová | 15.9.2020 o 23:04 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  13x

Pokiaľ sme sa v svojom živote ešte nestretli s Živým Bohom  máme iba jedinú istotu, že raz zomrieme. Nevieme kedy, nevieme ako, pretože my nemáme svoj život v svojich rukách.

V spoločnosti, ktorá spochybňuje, že môže existovať niečo nadprirodzené, absolútne pravdivé, ľudia žijú slobodne bez akýchkoľvek obmedzení. Etické princípy, ktoré vyplývajú zo sekulárno-humanistickej filozofie (tolerancia, morálka, spravodlivosť, multikulturalizmus), formujú postoje ľudí a vzťahy v spoločnosti. Tieto princípy tvoria etický rámec, ktorý určuje naše hodnotové normy. Tento rámec je však roztiahnuteľný podľa nášho svedomia. Ak je naše ego uspokojené, povýšené, naše svedomie sa dá umlčať a to až do takej miery, že ho stratíme. Pretvárka, pokrytectvo, klamstvo sa stáva našou zbraňou i pracovným nástrojom. Realita v ktorej sme sa po 30 rokoch budovania demokratickej spoločnosti ocitli potvrdzuje, že ľudia, ktorí nemajú zodpovednosť za svoje činy pred Bohom, nedokážu riadiť ani seba, nie to ešte štát. 

Mladí ľudia dnes uzatvárajú manželstvá v kostoloch. Je to prejav viery v Boha? Stúpajúca rozvodovosť mladých manželstiev hovorí, že nie. Boh nenávidí rozvod, ale oni kráčajú s duchom doby. Svadba je spoločenská udalosť a svadba v kostole jej dodá výnimočnosti a pravého lesku. Podobné je to  aj pri poslednej rozlúčke zo zosnulým. Dbáme na jej dôstojnosť. Záplavy kvetov, pohrebný cirkevný obrad, modlitby za spasenie duše zomrelého, aby ho Pán prijal do svojho kráľovstva. Biblia nás učí, že –..mŕtvi už nemajú podiel na ničom , čo sa deje pod slnkom (Kaz 9/6). Nikto nemôže brata vykúpiť ani Bohu  cenu zmierenia zaň vyplatiť,lebo je pridrahé výkupné za jeho dušu (Žalm 49/8).

Ak zosnulý, počas svojho života, neprijal Pána Ježiša Krista za svojho Spasiteľa podľa učenia Biblie – Evanjelium Jána kapitola 3 – žiadne modlitby a zádušné omše mu nepomôžu. Apoštol Pavol Rím. v 5. kapitole hovorí o istote spasenia veriacich a tu istotu môžeme načerpať jedine z Božieho slova – Biblie. Náboženská cirkev si vytvorila svoju vlastnú verziu o spasení, čím v podstate ľudí klame a pripravuje ich o spoločenstvo s Živým Bohom tu i vo večnosti.

Mnoho ľudí dnes spochybňuje vierohodnosť Biblie tvrdiac, že je plná omylov a nezrovnalosti. Bola napísaná pred dvomi tisícročiami preto nemôže byť historicky pravdivá. Existujú však meradlá, ktoré poskytujú historickú vierohodnosť historickým dokumentom. Podľa nich by sa mala posudzovať aj historická vierohodnosť Nového Zákona. Sú to 3 základné princípy historiografie: bibliografický dôkaz, vnútorné svedectvo, vonkajšie svedectvo.

Bibliografický dôkaz preveruje presnosť ako sa text starovekého dokumentu dostal k nám. Keďže pôvodné rukopisy nemáme, musíme zisťovať nakoľko sú kópie, ktoré máme k dispozícii spoľahlivé, aký počet odpisov je zachovaný, aká je medzi nimi zhoda, aký je časový interval medzi originálom a zachovanými kópiami.

Porovnajme niektoré historické diela starovekej literatúry s novozákonnými materiálmi, ktoré máme k dispozícii. Dejiny peloponézskych vojen napísal grécky historik v r.460-400 pred n.l. Dnes poznáme 8 odpisov. Najstarší pochádza okolo r. 900 n.l. čo znamená, že vznikol 1300 r. po napísaní originálu. Aristoteles písal svoje básnické diela okolo r. 343 pred n.l. a najstaršia kópia je z r.1100 n.l., takže odstup je tu 1400 r. Počet odpisov 5. Zápisky o Galskej vojne – autor Cézar 58-50 pred n.l., počet odpisov 10. Židovské vojny – autor židovský historik 1. storočie. 9 gréckych odpisov, ktoré boli napísané až v 10., 11., 12. storočí.

Vierohodnosť Nového Zákona (NZ) je potvrdená viac ako 5600 odpismi. Pri objave raných rukopisov na papyruse, ktoré preklenuli medzeru medzi Kristovým životom a 2. storočím sa našlo množstvo ďalších. Dnes poznáme 20 000 starých odpisov NZ. Homérova ILIAS ich má 643. Sir F. Kenyon, hlavný knihovník Britského múzea, odborník na staré rukopisy hovorí: „Interval medzi vznikom originálu a najstarším známym odpisom je tak malý, že je fakticky zanedbateľný.“ Tak padli posledné dôvody pre domnienku, že sa biblický text cestou k nám zmenil. Vierohodnosť a spoľahlivosť textu NZ môžeme považovať za definitívne dokončenú. Bibliografický dôkaz textu NZ je doložený lepšie než akékoľvek iné antické dielo. Ak k tomu pridáme viac ako 130 r. textovej kritiky môžeme opodstatnene tvrdiť, že vierohodnosť NZ je dokázaná.

Vnútorné svedectvo.  Historickou metódou skúmania vierohodnosti obsahu je skúmanie, či pisateľ alebo svedok je spôsobilý hovoriť pravdu, či ide o svedectvo z počutia, alebo o zaujaté svedectvo. Spôsobilosť svedka hovoriť pravdu závisí od toho do akej miery bol časovo i zemepisne vzdialený od opisovanej udalosti. Novozmluvné záznamy o živote a učení Ježiša Krista zapísali ľudia, ktorí boli očitými svedkami Jeho slov i činov, alebo ľudia, ktorí získali informácie o Ježišovom živote od očitých svedkov. Skutky apoš. 4/20: Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.2.Petra 1/16: Veď sme nesledovali vymyslené báje, keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sme boli očitými svedkami Jeho velebnosti. 1.Ján 1/1,2: čo sme videli na vlastné oči, čoho sa nám dotýkali ruky o tom svedčíme. Novozmluvné správy o Ježišovi kolovali za života ľudí, ktorí si tu dobu pamätali. Títo ľudia mohli poprieť ich pravdivosť. V čase písania Evanjelia boli očití svedkovia ešte nažive. Medzi nimi boli aj nepriatelia nového náboženského hnutia, ktorí by v prípade nepravdivých údajov mohli napadnúť Evanjelium Kristovo, čo sa v budúcnosti aj stalo. Práve z tohto dôvodu je očité svedectvo apoštolov tým najzávažnejším dôkazom vierohodnosti NZ, tvrdí profesor histórie D.H.Fischer.

Vonkajšie svedectvo. Sú to historické pramene, ktoré potvrdzujú alebo popierajú informácie skúmaného textu a môžu preukázať jeho presnosť, spoľahlivosť, vierohodnosť. Historik Eusébius v spise Cirkevné dejiny 3 zachoval výroky Papiasa biskupa Hierapoľského (r.130 n. l.), ktorými potvrdzuje, že Marek, Petrov tlmočník, zapísal všetko o čom sa Peter Kristov učeník zmienil, Kristove výroky i Jeho činy. Snažil sa nevynechať nič z toho čo počul od Petra a nič nepravdivé k tomu nepridať. Učeníkom apoštola Jána bol Polykarp, ktorý sa stal biskupom Smyrny. Bol kresťanom 86 r. Jeho žiakom bol Ireneus biskup Lyonu (r. 180). Matúš napísal svoje Evanjelium v čase, keď Peter a Pavol kázali Evanjelium v Ríme a založili tam zbor. Obaja zahynuli v čase Neronovho prenasledovania kresťanov (r. 64). Marek, učeník a tlmočník Petrov nám písomne odovzdal obsah Petrových kázaní (Eusebius – Cirkevné dejiny 3). Lukáš spoločník Pavlov spísal do knihy Evanjelium, ako ho kázal jeho učiteľ. Ján, učeník Pánov, napísal svoje Evanjelium v čase keď žil v Efeze a Ázii, a píše o tom Ireneus v spise „Proti kacirstvám“.

Dôležité vonkajšie dôkazy historickej pravdivosti NZ nám poskytuje archeológia. Sir Wiliam Ramsay, archeológ, pôvodne odmietal historicitu Lukášových spisov. Vďaka archeologickým dôkazom prišiel k poznaniu, že kniha Skutky apoštolov opisuje presne zemepisnú situáciu tej doby, miesta, javy i spoločnosť v malej Ázii. Začal sa zaoberať autorom tejto knihy a došiel k presvedčeniu, že Lukáš by mal byť zaradený k najlepším  historikom sveta. Odborník na dejiny antiky A. N. Shervin White píše: „Dôkazov historicity knihy Skutkov apoštolov je viac ako dosť. Akékoľvek pokusy odmietať jej pravdivosť, hoci len v jednotlivých častiach či v detailoch, sú dnes absurdné.“ Nemecký kritik F. C. Baur tvrdil, že väčšina kníh NZ bola napísaná koncom 2. st. po Kristovi a tak tieto záznamy obsahujú báje a legendy, ktoré vznikli v tom dlhom období medzi životom Krista a napísaním textu. Báje a legendy vznikajú v kultúre národa počas niekoľkých generácii. Biblický archeológ W. Albright tvrdí, že Novozmluvné knihy boli napísané pokrstenými Židmi medzi rokmi 50–75.Tvrdenie liberálnych kritikov, že kresťanstvo je mýtus, ktorý sa vytváral celé stáročia je nezmyselné. Presnosť prenosu novozmluvného textu je potvrdená porovnávaním novozmluvnej gréčtiny s jazykom rukopisov novoobjavených papyrusov. Takéto objavy posilňujú dôveru v spoľahlivosť Biblie. Profesor filozofie Douglas Groothuis potvrdzuje, že: „Nová zmluva je starovekými rukopismi potvrdená a doložená lepšie, než ktorýkoľvek iný dokument staroveku.“

Najväčším svedectvom, že Ježiš je Božím Synom dal svetu Boh–Otec, Jeho vzkriesením zo smrti. Ježišova smrť vyvolala v Jeho učeníkoch pochybnosti, či ozaj bol tým, čo o sebe tvrdil, Božím Synom. Boh by predsa nedovolil ľuďom, aby ukrižovali Jeho Syna. Znechutení, plný smútku sa rozutekali. Prvý deň v týždni ich srdcia prekypovali radosťou, istotou a nádejou. Čo ich v tak krátkom čase zmenilo? Bola to zvesť, ktorú im priniesla Mária–Magdaléna, keď sa jej zjavil vzkriesený Ježiš. Evanj. Jána 20/17: „Choď k mojim bratom a povedz im:Vstupujem k Svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k Svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ 40 dní sa im ešte zjavoval ako živý, dokazujúc to mnohými dôkazmi, hovoriac o kráľovstve Božom. Až potom Jeho učeníci pochopili pravú identitu Krista. On neprišiel len ako židovský Mesiáš zachrániť židovský národ pred útlakom Ríma, On prišiel ako Spasiteľ pre celý svet, aby zachránil celé ľudstvo od večných následkov hriechu.

A túto zvesť mala skupinka Jeho učeníkov rozniesla do 3 svetadielov. Napriek nenávisti, prenasledovaniu, mučeniu kázali o spasiteľnom diele Ježiša Krista. Nedali sa zastrašiť, pripravení za pravdu Evanjelia Kristovho aj zomrieť. Okrem Jána všetci zomreli mučeníckou smrťou. Prešli skúškou smrti, aby dokázali pravdivosť toho čo hlásali.

Medzi najdôležitejšie svedectvá o Ježišovi a jeho Spasiteľnom diele patria proroctvá Starého Zákona (SZ). Skoro všetky sa na Ňom naplnili. Po vzkriesení sa v Jeruzaleme zjavil svojim učeníkom a hovorí im: „Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa všetko musí splniť, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch a žalmoch“ (Evanj. Lukáša 24/43). Podľa Biblie môžeme zistiť, že skoro všetky proroctvá sa na Ňom naplnili, ostáva už iba jedno a to je Jeho 1. a 2. príchod na túto zem. Sme pripravení na Jeho príchod? Na túto otázku si musí dať odpoveď každý sám. Ak HO očakávame s nádejou, naplnení Duchom Sv., radujeme sa, lebo máme istotu, že Pán nás zoberie domov. „Lebo, keď zaznie povel a hlas archanjela a  Božia trúba, sám Pán zostúpi z neba. Najprv vstanú tí, čo umreli v Kristovi, potom my, ktorí zostaneme nažive, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme stále s Pánom“ (1. Tes. 4/16). 

Ak si myslíme, že slová o jeho príchode sú len bájkou a žijeme si svoj život podľa noriem tohto sveta, budeme veľmi nemilo prekvapení. Biblia, v Zjavení Jána, veľmi presne popisuje, čo sa bude diať, keď sa Boží hnev bude vylievať na túto zem. Ešte vždy je čas milosti, ešte vždy sa môžeme obrátiť k Bohu a prijať Pána Ježiša za svojho Spasiteľa a Pána. Svojou obeťou na Golgote nám otvoril cestu k Bohu. Nie je iné meno v ktorom by sme mohli dôjsť k spaseniu. „Ja som cesta i pravda i život“ (Evanj. Jána 14/6). Ak prijmeme pravdu, zjavenú prostredníctvom Ježiša Krista v Božom slove – Biblii, vykročili sme na cestu, ktorá vedie k večnému životu. Je na nás ako sa rozhodneme. Celý náš život je postavený na našej voľbe a rozhodnutí. Rozhodni sa pre Ježiša Krista a budeš žiť vo večnosti s Pánom. Ak si sa rozhodol kráčať s duchom doby tohto sveta, ktorého bohom je Satan, svoju večnosť budeš tráviť s ním v ohnivom jazere. Boh miluje svoje stvorenie. Dokázal nám svoju lásku v Kristu. Túžbou Jeho srdca je: „aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu“ (1.Timot.2/3). Všemohúci BOH, zvrchovaný Pán vesmíru sa nám prihovára: „Vyvoľ si život. aby si zostal živý ty i tvoje potomstvo.“

 

Použitý materiál: Viac ako tesár, Josh McDowell                                                                                                       

                            Evanj. Biblia

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Čaputová bude mať mimoriadny príhovor k národu

Slovensko eviduje celkovo 9 078 prípadov nákazy koronavírusom.

Autorská strana Petra Schutza

Bič na boľševika, Michel v karanténe a prebudená SIS

Komentár tajnej služby o vplyve Číny si zaslúži zarámovať a strkať pod nosy všetkým politikom, až sa bude lámať príbeh 5G na Slovensku.


Už ste čítali?