Jeho život sa zmenil, keď spoznal Pána Ježiša. Krátko nato počul výkrik svojho pastora: „Kiežby som dokázal na každej ulici v Sydney hovoriť o večnosti.” A. Stacea toto prianie hlboko zasiahlo a rozhodol sa ho zrealizovať. Každé ráno, po modlitbe, vychádzal do ulíc mesta, kam ho viedol Boh, a každých 30 metrov napísal na chodník VEČNOSŤ. Jeho práca bola pre všetkých záhadou. Záhadu sa podarilo vyriešiť až po jeho smrti, keď básnik Douglas Stevart uverejnil tieto slová:
Arthur Stace tajomný plachý básnik,
všetko do jedného slova zhrnul sťa hlásnik,
kráčal priestoru a času hlbinami
a tam to slovo stálo a udrelo sťa tsunami.
VEČNOSŤ, VEČNOSŤ, znelo ako zvon,
sladko ako nebo, ako pekla ston.
Jednoslovná kázeň A. Stacea zasiahla celý národ. Architekt Ridley Smith uchoval jeho odkaz pre nasledujúce generácie vo forme medenej platne s nápisom VEČNOSŤ na Sydney Square. To slovo videli 4 milióny ľudí počas televízneho prenosu otváracieho ceremoniálu O H v Sydney. Po druhý raz sa objavilo na televíznych obrazovkách v predvečer nového milénia, osvetlené ohňostrojom zo Sydney Harbour Bridge. Večnosť putá pozornosť celého ľudstva. Boli sme stvorení s večnosťou v srdci. Kazateľ 3/11 „..aj večnosť im vložil do sŕdc..” Žijeme s pocitom, že naša existencia má nepoznané rozmery. Je preto múdre spoznávať, čo hovorí o večnosti náš Stvoriteľ.
Večnosť je definovaná ako existencia mimo času, alebo ako nekonečný čas. Tak ako si nevieme predstaviť nekonečnosť vesmíru, nedokážeme si predstaviť ani nekonečnosť večnosti. Večnosť je bezhraničná, presahuje dimenziu času. A čo Boh, Stvoriteľ človeka? Má nejaký začiatok? Biblia hovorí, že On trvá „od vekov naveky, nemá začiatok ani koniec“. Človek svojou obmedzenou mysľou to nedokáže pochopiť. Čo nedokážeme pochopiť mysľou, to nám Boh vložil do sŕdc. Mnoho ateistov dôrazne popiera Boha, ale v srdci veria, že Boh existuje. Večnosť máme vpísanú v srdci, rodíme sa s ňou (Kazateľ 3/11). Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! (Žalm 14/1). Bláznom je taký človek, ktorý sa búri proti Bohu, zatvrdí si svoje srdce a nepočuje Boží hlas. Ak chceme počuť Boží hlas, počúvajme svoje srdce. Aby sme zachytili celú šírku večnosti musíme si uvedomiť, kto Boh je. Je neobmedzený v moci, múdrosti, poznaní ani v sláve. On existuje nezávisle od všetkého. Písmo HO nazýva „Otcom večnosti“ Izaiáš (9/5). Všetko čo má večné trvanie je v Ňom. ON obsahuje celú večnosť. Všetko čo je mimo Neho je dočasné a podlieha zmene. Dokonca zem i vesmír sa zmenia, „..ale Ty si vždy ten istý a Tvoje roky sa nikdy neminú“ (Židom 1/10-12). Slová, ktorými sa k nám prihovára v Písme majú univerzálnu platnosť, „..slovo Pánovo zostáva naveky”(1..Petra 1/25). „Neznesvätím svoju zmluvu a nezmením čo vyšlo z mojich úst.” (Žalm 89/35).
Tieto výroky sú pevným základom, na ktorý môžeme postaviť svoje životy. Dnes mnohí nestávajú svoje životy na večnom Božom slove, ale na obraze boha, ktorý vytvorila kresťanská kultúra, tradícia a ich pocity. Títo ľudia sú podvedení a žijú v klamstve. Pán Ježiš v Evan. Jána 12/48, hovorí: „Kto pohŕda mnou a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň.”
Boh už na začiatku stvorenia určil deň súdu (Skutky 17/31,26). V ten deň sa bude všetko posudzovať podľa toho, čo nám Boh zjavil v svojom slove. Bude nás súdiť Božie slovo, ktoré je teraz prístupné pre každého. Ono je večné a nemenné. Neexistujú žiadne výnimky, obmeny a úpravy. Nestačí sa len domnievať, že vieme, čo hovorí Boh. Už prorok Ozeáš (4-6) varuje pred nevedomosťou, „Môj národ zhynie pre nevedomosť..” Božia vôľa je, aby všetci ľudia boli spasení – zachránení a došli k poznaniu pravdy (1.Timoteovi 2/3,4). Bez poznania biblickej pravdy niet spasenia. Boh miluje svoje stvorenie, ale nemôže nikomu nič vnútiť. Sme slobodné bytosti a my rozhodujeme či sa podriadime Bohu a svoj životný štýl zosúladíme s Jeho princípmi, alebo budeme žiť podľa morálnych princípov tohto sveta. Naše rozhodnutie bude formovať aj našu VEČNOSŤ. Môžeme ju tráviť s Pánom na novej zemi, ale aj so Satanom a jeho anjelmi v horiacom jazere (Zj. Jána 20/12-15).
Pred Najvyšší súd vo vesmíre sa raz postavíme všetci. Jeho rozsudok bude mať večnú platnosť. Niekoho bude čakať trest, niekoho odmena. Evanj. Matúša 25/46: „I pôjdu títo do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.” Mnohí veriaci i neveriaci sa nezamýšľajú nad tým, že sa tento deň blíži.
Mnohí kresťania sa spoliehajú na svoje dobré skutky a zvyknú hovoriť – potom sa uvidí. Žijú s vedomím, že Boh zváži ich skutky a keď prevážia tie dobré idú do neba. Ak nie, je tu očistec. Peklo, pred ktorého realitou nás Pán Ježiš naliehavo varuje, nepríde do úvahy, veď boli pokrstení. Spasenie nie je zo skutkov, spasenie je z milosti. Ef. 2/8: „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.” Ak sme neprijali dar spasenia, ktorý nám Boh ponúka v Kristu, naša spravodlivosť, naše dobré skutky sú pred Bohom len ako – poškvrnené rúcho (Izaiáš 64/5).
Mnohí, ktorí z počutia vedia, že Boh je, tí idú všetci do neba, dokonca tam vytvárajú akési spoločenstvá umelcov, športovcov atď. Mnohí znovuzrodení kresťania veria, že sa na posledný súd nedostanú, pretože prijali Pána Ježiša za svojho Spasiteľa a žalobný úpis, ktorý proti nim znel bol zmazaný.
Ježiš je nielen našim Spasiteľom, ale je aj našim Pánom. Ak HO nerešpektujeme ako Pána, nežijeme podľa JEHO prikázaní, stratíme svoje spasenie. Evanj. Jána 3/36: „..kto neposlúcha SYNA, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom.” Potvrdzuje to výrok Pána Ježiša: „Nie každý kto mi hovorí Pane, Pane vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, ktorý činí vôľu môjho Nebeského Otca.” (Matúš 7/21). Sme ľudia, máme sklon žiť podľa svojej vôle a tak často upadáme do hriechu. Skrze pokánie, ku ktorému nás tak naliehavo volá Pán Ježiš v Zjavení Jána – siedmim cirkevným zborom, nás Ježišova svätá krv obmýva z našich hriechov a Boh nás vidí ako spravodlivých. Len život v pokání nás môže udržať na ceste pravdy, ktorá vedie k životu vo večnosti s Pánom. Mnohí ľudia sa spoliehajú na Bibliou nepodložené milosrdenstvo Božie a veria, že dobrý Boh im všetko odpustí.
Spoločnosť obdivuje istú formu lásky a dobroty, ktorá má svoj základ v humanizme. Ak v pozadí tejto lásky stojí hriech, je v protiklade s Božou láskou. Boh nie je humanista. Iba vďaka dokonalej Božej láske sa môžeme s dôverou postaviť pred svojho Sudcu. Apoštol Ján nám dáva návod, ako zdokonaliť v sebe Božiu lásku. 1. Ján 2/4,5; 4/12: „Kto hovorí poznám HO, ale nezachováva Jeho prikázania, je klamár a niet v ňom pravdy. Kto zachováva Jeho slovo v tom sa Božia láska stala dokonalou. Ak sa milujeme, Boh zostáva v nás a Jeho láska je v nás dokonalá.” To čo sa môže javiť v našej kultúre ako dobré, môže byť urážkou Boha. Čo znamená náš krátky životný príbeh v prúde času v porovnaní s večnosťou! Je to len krátky okamih. A na oltár tohto okamihu mnohí dávajú všetko: svoj čas, svoju energiu i svoje peniaze.
Zamyslíme sa! Čo riadi a motivuje náš život. Sú to večné, alebo dočasné hodnoty? Zakladajú sa na Božej múdrosti? Ak to tak nie je, ešte je čas to zmeniť. Rozhodnutie je na každom z nás. Naše slová, naše skutky, teraz formujú našu budúcnosť vo večnosti. Od nás závisí, či ju budeme tráviť s Pánom na novej zemi v Novom Jeruzaleme (Zj. Jána 21), alebo so Satanom v horiacom jazere (Zj. Jána 20/15).
Táto vízia večnosti by mala byť hnacou silou nášho pozemského života.
Námet: John Bevere – Ži s perspektívou VEČNOSTI.
